1. Žíhanie ocele
Oceľ sa zahreje na určitú teplotu a určitý čas sa udržiava v teple a potom sa nechá pomaly vychladnúť, čo sa nazýva žíhanie. Žíhanie ocele je metóda tepelného spracovania, pri ktorej sa oceľ zahrieva na teplotu fázovej premeny alebo čiastočnej fázovej premeny a potom sa po vydržaní pomaly ochladzuje. Účelom žíhania je odstrániť mikroštruktúrne defekty, zlepšiť štruktúru, homogenizovať zloženie a zjemniť zrno, zlepšiť mechanické vlastnosti ocele a znížiť zvyškové napätie; Zároveň môže znížiť tvrdosť, zlepšiť elasticitu a húževnatosť a zlepšiť výkon obrábania. Žíhanie teda nemá slúžiť len na odstránenie a zlepšenie organizačných nedostatkov a vnútorného napätia, ktoré zanechal predchádzajúci proces, ale aj na prípravu na nasledujúci proces, preto je žíhanie tepelným polotovarom, známym aj ako predtepelné spracovanie.
2. Normalizačná oceľ
Normalizácia je metóda tepelného spracovania, pri ktorej sa oceľ zahreje nad kritickú teplotu, všetka oceľ sa premení na rovnomerný austenit a potom sa prirodzene ochladí na vzduchu. Môže eliminovať sieťový cementit hypereutektoidnej ocele a normalizovať mriežku hypereutektoidnej ocele, aby sa zlepšili komplexné mechanické vlastnosti. Pre diely s nízkymi požiadavkami je ekonomickejšie nahradiť proces žíhania normalizáciou.
3. Kalenie ocele
Kalenie je metóda tepelného spracovania, pri ktorej sa oceľ zahreje nad kritickú teplotu, určitý čas sa udrží v teple a potom sa rýchlo vloží do kaliaceho činidla, takže teplota náhle klesne a rýchlosť rýchleho ochladenia je väčšia ako kritickú rýchlosť chladenia a získava nevyváženú organizáciu hlavne s martenzitom. Kalenie zvyšuje pevnosť a tvrdosť ocele, ale znižuje jej plasticitu. Bežne používané kaliace činidlá sú: voda, olej, alkalická voda a soľný roztok.
4. Kalenie ocele
Kalená oceľ sa znovu zahreje na určitú teplotu a potom sa ochladí určitou metódou nazývanou popúšťanie. Jeho účelom je eliminovať vnútorné pnutie spôsobené kalením, znížiť tvrdosť a krehkosť a dosiahnuť požadované mechanické vlastnosti. Temperovanie sa delí na vysokoteplotné popúšťanie, strednoteplotné popúšťanie a nízkoteplotné popúšťanie. Temperovanie sa často používa s kalením a normalizáciou.
(1) Spracovanie kalením a temperovaním: metóda tepelného spracovania vysokoteplotného temperovania po kalení sa nazýva kalenie a temperovanie. Vysokoteplotné temperovanie sa vzťahuje na temperovanie medzi 500-650 stupňami . Kalenie a popúšťanie môže zvýšiť výkon ocele, materiál sa dá výrazne upraviť, jeho pevnosť, plasticita a húževnatosť sú lepšie, s dobrými komplexnými mechanickými vlastnosťami.
Spracovanie starnutia: aby sa eliminovali presné meracie nástroje alebo formy, diely sa pri dlhodobom používaní menia veľkosti a tvary, často pri nízkoteplotnom temperovaní (nízka teplota temperovania 150-250 stupňov) pred dokončením, obrobok sa znovu zahreje na 100-150 stupeň , udržujte 5-20 hodín, ide o stabilnú a presnú kvalitu spracovania dielov, známe ako starnutie. Spracovanie oceľových komponentov proti starnutiu pri nízkej teplote alebo dynamickom zaťažení je obzvlášť dôležité na odstránenie zvyškového napätia a stabilizáciu oceľovej konštrukcie a veľkosti.
5. Povrchové tepelné spracovanie ocele
(1) Povrchové kalenie: je povrch ocele, ktorý sa rýchlo zahrieva na kritickú teplotu vyššie, ale teplo sa pred rýchlym ochladením nestihlo rozšíriť do srdca, takže povrchová vrstva môže byť uhasená v martenzitickej organizácii a srdce neprešlo fázovou premenou, čím sa realizuje účel povrchového tvrdnutia a srdce nezmenené. Vhodné pre stredne uhlíkovú oceľ.
(2) Chemické tepelné spracovanie: označuje chemický prvok atómu so schopnosťou atómovej difúzie pri vysokej teplote, do povrchovej vrstvy obrobku, meniť chemické zloženie a štruktúru povrchovej vrstvy obrobku. tak, aby sa dosiahla povrchová vrstva ocele so špecifickými požiadavkami na organizáciu a vykonávanie procesu tepelného spracovania. Podľa druhov infiltračných prvkov možno chemické tepelné spracovanie rozdeliť na karburizáciu, nitridáciu, kyanidáciu a zákon o infiltrácii kovov.
Nauhličovanie: Nauhličovanie je proces, pri ktorom atómy uhlíka prenikajú do povrchovej vrstvy ocele. Je tiež potrebné vyrobiť obrobok z nízkouhlíkovej ocele s povrchovou vrstvou z vysoko uhlíkovej ocele a potom po kalení a nízkoteplotnom temperovaní má povrchová vrstva obrobku vysokú tvrdosť a odolnosť proti opotrebeniu a stredná časť obrobku si stále zachováva húževnatosť. a plasticita nízkouhlíkovej ocele.
Nitridácia alebo nitridácia je proces, pri ktorom povrchová vrstva ocele preniká cez atómy dusíka. Účelom je zlepšiť tvrdosť a odolnosť povrchovej vrstvy proti opotrebeniu a zlepšiť únavovú pevnosť a odolnosť proti korózii. V súčasnosti sa vo výrobe používa metóda plynovej nitridácie.
Kyanidácia, tiež známa ako karbonitridácia, je súčasná infiltrácia atómov uhlíka a dusíka do ocele. Robí povrch ocele nauhličovaním a nitridačnými vlastnosťami.
Prenikanie kovu: označuje prenikanie atómov kovu do povrchovej vrstvy ocele. Je to urobiť povrchovú vrstvu z legovanej ocele, aby povrch obrobku mal nejakú legovanú oceľ a špeciálne vlastnosti ocele, ako je tepelná odolnosť, odolnosť proti opotrebeniu, odolnosť proti oxidácii, odolnosť proti korózii atď. Bežne používané vo výrobe hliníkovania, chrómovania, borovania, kremíka atď.
