Počas procesu kalenia, keď je obrovské napätie generované kalením väčšie ako pevnosť samotného materiálu a prekračuje hranicu plastickej deformácie, vzniknú trhliny. Trhliny pri kalení sa často vyskytujú krátko po začiatku transformácie cicavca. Rozloženie trhlín nemá žiadne určité pravidlá, ale vo všeobecnosti sa ľahko vytvárajú na ostrých rohoch a mutáciách prierezu obrobku.
Popraskanie pri ochladzovaní pozorované pod mikroskopom môže byť intergranulárne praskanie alebo transgranulárne praskanie; niektoré sú radiálne a niektoré sú samostatné linky alebo siete. Trhliny pri kalení spôsobené nadmerným ochladzovaním v zóne martenzitickej transformácie sú často rozdelené transgranulárne a trhliny sú skutočné, s malými trhlinami bez vetiev okolo nich. Trhliny pri kalení spôsobené nadmernou teplotou ohrevu kalením sú rozdelené pozdĺž zrna s ostrými koncami trhlín a vykazujú charakteristiky prehriatia: v konštrukčnej oceli možno pozorovať hrubý ihličkovitý martenzit; eutektikum možno pozorovať v nástrojovej oceli. alebo uhlové karbidy. Obrobky z ocele s vysokým obsahom uhlíka s povrchovou dekarbonizáciou sú náchylné na vytváranie sieťových trhlín po kalení. Je to preto, že objemová expanzia povrchovej oduhličenej vrstvy počas kalenia a chladenia je menšia ako objemová expanzia nedekarbonizovaného jadra a povrchový materiál je expanziou jadra stiahnutý do sieťovitého tvaru.
Medzi základné formy trhlín z kalenia patria najmä: pozdĺžne trhliny, priečne trhliny, sieťové trhliny a odlupujúce sa trhliny atď. Špecifické podmienky sú analyzované nasledovne:
1. Pozdĺžne trhliny sa väčšinou vyskytujú na kalených oceľových dieloch a môžu sa objaviť len vtedy, keď je tangenciálne ťahové napätie na povrchu väčšie ako axiálne ťahové napätie. Tento druh trhlín je distribuovaný v axiálnom smere, od povrchovej trhliny do stredu.
2. Priečne trhliny vznikajú v prechodovej zóne medzi vytvrdenou vrstvou a nevytvrdeným jadrom, keď obrobok nie je vytvrdený. Charakteristické pre vnútorné napätie je, že povrch je stlačený a tlakové napätie sa v určitej vzdialenosti od povrchu mení na ťahové. Axiálne ťahové napätie je najväčšie, výsledkom čoho sú priečne trhliny.
3. Koncentrácia napätia: Časti s uhlmi, zárezmi a drážkami na prasknutých častiach sú náchylné na koncentráciu napätia. V spojení s nerovnomerným kalením a chladením sú v týchto častiach často spôsobené trhliny. Tento druh trhliny nemá žiadne pevné morfologické charakteristiky.
4. Retikulárne trhliny sú povrchové trhliny s malou hĺbkou, zvyčajne v rozsahu 0.01-2 mm. Trhliny môžu byť orientované v akomkoľvek smere, aby vytvorili retikulárny tvar. Po oduhličení povrchu obrobku z ocele s vysokým obsahom uhlíka je jeho špecifický objem martenzitu menší, čím sa na povrchu vytvára ťahové napätie, čo vedie k sieťovým trhlinám.
5. Odlupovacie trhliny sa vyskytujú v extrémne tenkých oblastiach, kde dochádza k prudkému prechodu napätia, a povrchové odlupovanie nastáva, keď sa vnútorné trhliny číhajúce rovnobežne s povrchom silne rozširujú.
